Naše rozhodnutie vo voľbách

Autor: Ján Fiľ | 25.6.2013 o 19:41 | Karma článku: 18,19 | Prečítané:  284x

Každý z nás urobí v živote veľa rozhodnutí. Prakticky stále sa rozhodujeme, čo a ako urobíme. Rozhodnutia sú malé, veľké aj strategické, teda také, od ktorých záleží naša budúcnosť. Nedá sa porovnať rozhodnutie či si dám kávu alebo čaj s tým, či sa mám oženiť alebo nie. Rozhodnutia robíme v súkromnom, pracovnom aj verejnom živote.

Vo verejnom priestore za takéto strategické rozhodnutie považujem účasť vo voľbách a samotnú voľbu. Ak sa zúčastním volieb, urobil som startegické rozhodnutie, ktoré má vplyv nielen na mňa ale aj na mojich blízkych, na ľudí, ktorých vôbec nepoznám a aj na krajinu v ktorej žijem. Samotným volením konkrétnej strany a ľudí, ktorí ju reprezentujú, toto staregické rozhodnutie prehĺbim, pretože dám svoj hlas niekomu, kto potom bude štyri roky ovplyvňovať verejný priestor v mojom meste, kraji, štáte. Dokonca nielen na štyri roky ale podstatne viac, pretože rozhodnutia volených zástupcov majú častokrát časový dosah na niekoľko rokov ba aj desaťročí dopredu a teda ovplyvnia nielen môj súčasný život ale aj moju budúcnosť a budúcnosť mojich detí a potomkov.

 

V tomto rozhodovaní je preto ukrytá veľká zodpovednosť za to, komu dám svoj hlas, koho zvolím, aby moju budúcnosť takto významne ovplyvnil. V histórii ľudstva sa už stalo, že ľudia, ktorí volili, nedokázali odhadnúť nebezpečenstvo tých, ktorí im v čase volieb sľubovali aj nemožné len aby sa dostali k moci. Vyberiem dva príklady, ktoré reprezentujú nesprávnu voľbu obyvateľstva vo voľbách, teda nesprávnu z pozície súčasnosti, pretože ľuďom v minulosti sa ich voľba zdala dobrá, priam najlepšia akú mohli urobiť.

 

Prvým príkladom je Nemecko a voľby 1933, kedy sa k moci dostal Adolf Hitler a jeho NSDAP. V tom čase bolo Nemecko porazeným štátom s ekonimikou poznačenou porážkou v 1. svetovej vojne a poznačenou aj veľkou hospodárskou krízou na prelome dvadsiatych a tridsiatych rokov. Hitler prišiel s jednoznačným programom založeným na hospodárskom raste stimulovanom štátnymi zákazkami, našiel spoločného nepriateľa v Židoch, komunistoch a menšinách, vedel pracovať s ohrozením nemeckosti po prehratej vojne, šikovne zdiskreditoval súperov, ponúkol ľuďom jednoduché riešenia a navyše bol dobrým rečníkom. Nečudo, že vyhral voľby a dostal sa k moci. Jeho voliči nedokázali dešifrovať jeho zločineckú organizáciu, ktorá neskôr zdiskreditovala celý nemecký národ a Nemci si touto zlou voľbou  skomplikovali život na dlhé desaťročia po vojne. Ešte aj dnes, po vyše 60 rokoch od vojny pri protestoch v Európe sa používajú symboly fúzikov pre nemeckých politikov, ako odvolávku na Hitlera.

Druhým príkladom je Československo po roku 1945, resp. voľby 1948. Aj my sme tu vtedy zvolili stranu, ktorá sľubovala pracujúcim koniec vykorisťovania, sociálne istoty, prácu pre každého a zároveň pomstu bohatým. Ani naši predkovia nevedeli dešifrovať zlo, ktoré sa prejavilo hneď po víťaznom februári 1948 a an ktoré doplatili tisíce ľudí, občania, ktorí mali iný názor na fungovanie štátu ako komunisti.

 

Paradoxné však je, že väčšina ľudí, ktorí volili komunistov, a tí do veľkej miery ovplyvnili hlavne ich budúcnosť, zvaľujú vinu za súčasné problémy na demokraciu a jej fungovanie. Nie, nie demokracia je na vine, že sú nízke dôchodky, že mnohých povyhadzovali z práce po päťdesiake. Na vine je zlá voľby pred desaťročiami, ktorú vykonali naši rodičia a starí rodičia a táto voľba nás dostihla teraz.

 

Áno, pri voľbách máme my voliči veľkú zodpovednosť. Náš hlas môže ovplyvniť životy nás a našich detí na desaťročia dopredu a to v dobrom aj v zlom. Je len na nás, ako dokážeme dešifrovať strany a ľudí, ktorých volíme.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.


Už ste čítali?