V posledných demokratických voľbách uspela strana SYRIZA, ktorej orientácia sa označuje za blízku komunistickej resp. radikálne ľavicovej. Program, s ktorým SYRIZA uspela nie je ničím výnimočný, najmä z pohľadu toho, čo vieme o stranách takéhoto typu. Väčšinou sa vyvezú na výslnie v časoch ekonomicky ťažkých a použijú na to nástroje, ktoré dlhodobo fungujú, najmä keď ekonomická kríza dosiahne väčšie rozmery. A to sa v súčasnom Grécku aj stalo. Po rokoch blaženého sociálneho štátu nastali pre obyvateľov ťažké časy. Zníženie reálnych miezd, dôchodkov, sociálnych dávok, zvýšenie daní, zrušenie mnohých výhod dopadli ako ťažký balvan na všetkých.
Túto skutočnosť takáto strana musela využiť. Kríza jej v tom pomohla. Našla si nepriateľov, ako každá strana blízko radikálnej ľavice. V tomto prípade sú to Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka a Európska komisia, ktoré tvrdo požadovali na gréckej vláde úsporné opatrenia na zníženie obrovského štátneho dlhu. Týmto si tieto inštitúcie vyslúžili od obyvateľstva veľkú nenávisť. A kde je nenávisť, tam sa dobre pracuje s emóciami, najmä ak sa popri tom ešte sľúbi návrat k starým dobrým časom sociálneho gréckeho štátu.
Program strany SYRIZA je naozaj „inšpiratívny“. Žiada zmazanie štátneho dlhu, ktorý je vo výške 320 miliárd € a to je veľmi zaujímavé číslo. Toto číslo jednoznačne ukazuje, prečo mohol taký malý štát ako Grécko (2x väčší počtom obyvateľov ako Slovensko), tak dlho fungovať na sociálnom princípe skoro všetko zadarmo alebo za veľmi nízke ceny.
Na druhej strane chce SYRIZA zvýšiť minimálny dôchodok na úroveň 700 €, minimálnu mzdu na 751 € a dotovať elektrinu pre chudobné domácnosti.
Všetko to chce financovať práve cez odpustenie štátneho dlhu, teda inak povedané, zaplatiť to majú veritelia gréckeho dlhu (aj Slovensko) a nie SYRIZA.
Aké typické pre ľavicové strany. Nájdeme nepriateľa (vonkajšieho alebo vnútorného), veľa mu zoberieme (naše dlhy, jeho peniaze, majetok alebo v eytrémnom prípade aj život), všetko rozdáme pre ľud aby nás mohol voliť (ak mu potom túto možnosť aj ponecháme).
Výsledok ? Grécko je na pokraji veľmi nebezbečnej hry so svojou budúcnosťou, ktorú rozohráva víťazná strana. Jej rétorika a program sa dá veľmi dobre nájsť aj v našich nedávnych dejinách, kde sa podobné udalosti preniesli do viac ako štyridsiatich rokov komunisticej ilúzie sociálneho blaha (pozor aj na toho s veľkým B). Ja som v Grécku ešte na dovolenke nebol, no dúfam, že sa tam niekedy pozriem, pravda, ak dovtedy nebudú nad Aténami viať červené vlajky s kosákom a kladivom a na hraniciach nebudú ostnaté drôty, ktoré budú chrániť Grékov pred koristníckym kapitalizmom.
