Nebudem tu teraz rozoberať všakovaké čísla, percentá a tak podobne, ako to k peniazom patrí. Chcem sa vyjadriť k tomu, že vlády si z nás robia dobrý deň. Mnohým ľuďom asi nezapína, no jedná sa tu o ich peniaze, o ich budúce peniaze. No nikde nevidím masové protesty proti znižovaniu dôchodkového zabezpečenia v budúcnosti (lebo o to sa tu hrá), nepočujem žiadne väčšie ohlasy na túto zlodejinu od štátu. Jednoducho, štát robí to, čo vždy. Keď mu chýbajú peniaze, tak si ich zoberie tam, kde naisto sú. Tie peniaze sú u daňovníkov a u ľudí, čo platia odvody. To je ISTOTA. Tam tie peniaze boli, sú a vždy budú.
Ľudia, občania, voliči, môžeme ich nazvať ako chceme, sa o tento problém väčšinovo nezaujímajú. Ich mozgy túto informáciu spracujú, až keď bude neskoro. Až keď budu reálne vidieť, že ich dôchodky budú na zaplakanie. Veľa z nich si potom povie: „celý život poctivo platím a nakoniec mám taký mizerný dôchodok. Tí politici sú hajzli, čo ma okradli.“ Už teraz chcem povedať, že nebudú mať pravdu. Na vine sú predovšetkým oni, voliči a občania, ktorým je to jedno, ktorí ani nevedia, aký majú zvolený dôchodkový fond, ktorí ani netušia ako funguje dôchodkové sporenie a poistenie na Slovensku, všetci tí, ktorí sa spoliehajú na niekoho iného (imaginárny štát), ktorí sa o svoje budúce peniaze vôbec nestarajú, všetci tí, ktorí si myslia, že žiť treba tu a teraz a budúcnosť sa neskôr ukáže, všetci tí, ktorým je všetko ukradnuté a každý deň sedia doma pred televízorom a pozerajú hlúposti, všetci tí, ktorých viac zaujme úspech iného ako seba samého, všetci tí, ktorí hovoria: „veď toho dôchodku sa možno vôbec nedožijem“ (to je alibizmus najhlbšieho zrna).
Jednoducho, moje poznanie zo života aj z pracovnej praxe je: Väčšina ľudí na Slovensku majú svoj budúci dôchodok na háku !
Odpoveď na to, prečo je to tak, nie je jednoduchá a ani ju teraz nebudem hľadať (možno inokedy). Teraz trochu odbočím. Marketing tejto vlády je priam ukážkový. Môžu sa od nej učiť mnohé súkromné firmy. Všetko je do detailu prepracované a na verejnosť predložené vo veľmi peknom a predajnom obale. Znižovanie odvodu do 2. piliera je predstavované div nie ako niečo výhodné pre občanov. Zníženie počtu fondov (a tým aj možnosti rozhodovať, kde umiestnim peniaze), je tak isto prezentované ako výhoda pre občanov. Paradox: kým v tomto prípade vláda hovorí, že ľudia majú malý sklon k riziku a že teda musí rozhodnúť za nich, pri vstupe maladých do 2 piliera naopak počúvam, že nech sa rozhodnú sami, je to ich slobodná voľba....typický prípad dvojakej odpovede a alibizmu.
Len aby nás z obsahu tej pekne zabalenej istoty nerozboleli hlavy.
