Toto je len úvaha a Zemepis bol len podkladom. Zo školy som už dosť dlho ale čo čítam a počujem, od mojich školských čias sa toho v tomto odvetví, kontrolovanom na 100% štátom veľa nezmenilo (aspoň, čo sa výuky týka). Dnes však potrebujeme oveľa viac, ako len vedieť memorovať naučené údaje. V dnešnom svete sa viac ako mechanika (opakovať naučené), cení flexibilita, kreativita a inovačné myslenie.
Ja si myslím, že v tom je podstata úspechu a neúspechu. V myslení. V tom, či rozmýšľam mechanicky alebo kreatívne, so zmyslom pre inováciu, novoty. Bohužiaľ, generácia, do ktorej patrím aj ja, bola naučená myslieť mechanicky, stereotypne. Neboli sme podporovaní školou, aby sme rozmýšľali inak. Málokto je schopný rozmýšľať tak, aby bol originálny, aby jeho myšlienky viedli ku kreatívnym predstavám, a od nich sa presunuli ku konkrétnej a originálnej vytvorenej veci, službe. Váčšina z nás rozmýšľa štandardne, nedokážeme rozvinúť potenciál našej mozgovej kapacity, rozmýšľame tak, ako nás naučili: ŠTANDARDNE, PRIEMERNE.
Hovorí sa, že v mladosti je naša budúcnosť. Kladiem si otázku. Sú naši mladí vedení k tomu aby rozmýšľali inak ako my? Inak ako štandardne, tada priemerne?
Ukončím to ešte citátom z časopisu Harvard Business Review, zo septembra roku 2004:
„Nápady nepadajú z neba – pochádzajú od ľudí. Ľudia vytvárajú software. Ľudia konštruujú výrobky. Ľudia zakladajú nové podniky. Každá nová myšlienka, ktorá nám prinesie potešenie, ktorá zvýši produktivitu alebo pohodlie, nech už je to nová súèasť internetu alebo trebárs zefektívnenie prevádzky chemickej továrne, je výsledkom ľudského dôvtipu."
