reklama

Som čistý, som nevinný

To sú slová, ktoré momentálne počúvame od veľkých hviezd svetového športu. Povedal ich Chris Froome po svojom víťazstve na Tour de France, hovorí to aj Usain Bolt, po tom, čo jeho dvoch súperov Tysona Gaya a Asafu Powella usvedčili zdopingu. Viem, existuje prezumpcia neviny, no vprípade tzv. supervýkonov, exkluzívnych športových výkonov, začínam byť skeptický. Pripomína mi to parný valec. Ten sa rozbieha pomaličky, pomaly, no nakoniec pri ceste zkopca naberá veľkú rýchlosť ačo mu stojí vceste zlikviduje. Takto to vnímam aj pri ceste od nevinnosti k priznaiu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Mnoho ľudí má rado šport. Pozerajú ho a fandia svojim obľúbeným športovcom. Ak sú títo športovci navyše atraktívni, vedia robiť šou, sú spontánni, ich obľúbenosť dosahuje vrchol. A z vrchu sa dole ťažko padá každému. Ako sa na ten vrchol dostali ? Sú naozaj takí výnimoèní alebo sú to všetko len podvodníci, ktorí vedia využiť silu chémie a dosiahnuť tak svoje ciele ? Alebo za nimi niekto stojí (manažér, sponzor), kto ich núti, aby boli takými, akými ich fanúšikovia a médiá chcú mať a to za akúkoľvek cenu ?

 

Ja osobne mám veľmi rád cyklistiku. Obdivoval som veľké mená minulosti ako Indurain, Ullrich, Pantani, Zülle, Armstrong. Obdivujem aj dnešných cyklistov a ich snaženia na veľkých Grand Tour, kde musia vynaložiť veľa úsilia, fyzických aj psychických síl aby uspeli. Je to jedno veľké divadlo. A vo veľkom divadle sa nehrá o fazuľky ani o potľapkanie po pleci. Hrá sa o peniaze, úspech, slávu, ego, o sponzorov o zmluvy, teda zase o peniaze. Všetko zdá sa ide bokom, morálka, èesť, pravda. Vyhráva len jeden, ten druhý je už nezaujímavý.

 

Práve čítam knihu Tylera Hamiltona (bývalý cyklista, spolujazdec Lanca Armstronga), v ktorej sa spovedá z cesty od nádejného a naivného cyklistu amatéra k profesionálovi bez škrupúľ. Nemám ju celú prečítanú, no už zaèčatok je veľmi zaujímavý. V súvislosti z víťazstvom a spôsobom, ako ho dosiahol Chris Froome na tohtoročnej TdF zacitujem:

 

„Riisovo víťazstvo na Tour de France v roku 1996 bolo poznačené niekoľkými okamihami, pri ktorých priam bila do očí jeho nadľudská sila a ľudia si začali šepkať o dopingu. Napríklad pri rozhodújúcich stúpaniach Riis urobil niečo, čo dovtedy nikto nevidel: počkal na ostatných jazdcov za sebou, akoby sa im chcel vysmiať, a potom vyrazil vpred takou rýchlosťou, ako keby bycikel vymenil pod zadkom za motorku."

 

Nuž čo, keď si spomínam na Froomove výkony, na výkony jeho kolegu Ritchieho Porteho, tak sa mi ten citát zdá aktuálny aj na tohtoroènú Tour de france.

 

Som čistý, som nevinný......veríme ?

 

Ján Fiľ

Ján Fiľ

Bloger 
  • Počet článkov:  49
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Vášnivý cyklista, ktorý má rád Slovensko, svoju prácu, rodinu a miesta kde sa cíti najlepšie. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu